Menu
Obec Hybe
obecHybe

História klubu

 

Hybská kronikaoriginál text

 

 

 

 

    Asi takto by sa dalo presne citovať z Hybských kroník športového oddielu založenie FO  TJ Tatran Hybe. Pri jeho zrode stál Ondrej Dorčiak, Ondrej Haško, Daniel Giláni, Droppa, Pribylinec, Július Lenko, František a Rudolf Boržíkovci, Viktor Krankus, Albert Žiška, Ján Kúdola, Peter Kúdola.

Veľa mladých ľudí študuje v mestách mimo rodnej obce a tak majú možnosť hrávať a oboznamovať sa s pravidlami futbalu. Najskôr mladí študenti hrávajú len sami, no hra sa zapáčila aj roľníckej mládeži a začali hrávať spolu. Hybe mali v týchto časoch charakter poľnohospodárskej obce, tak sa mladý kolektív ľudí stretával okrem materiálnych ťažkostí aj s nepochopením starších občanov, predstaviteľov obce a urbáru. Keďže Hybe tvorili aj remeselníci a to zväčša mladšiu vrstvu občanov, nachádzajú nadšenci pre šport podporu aj pochopenie u nich. Boj o vybudovanie ihriska sa ťahal takmer 40 rokov.

   Dňa 3.septembra 1929 po prvej ustanovujúcej schôdzi dostáva klub názov “ ŠK Tatran“.  Hráči mali Hybskými dievčatami svojpomocne ušité dresy, každý si zaobstaral kopačky a mohlo sa začať hrať. Technicky sa zdokonaľovali a vyhrávali nad  okolitými dedinami ,no o pár rokov klub oslabol, pretože väčšina hráčov išla k vojsku. S nimi aj tí, ktorý tento klub zakladali.

ŠK HYBE

 

 

V tomto období sa ujíma klubu MJSRD (miestna jednota slovenského roľníckeho dorastu ) v Hybiach na čele s predsedom Peterom Stanom. Najskôr klub rozkvital a mal veľkolepé plány, no skutočnosť bola iná.

Prvé ihrisko, na ktorom tento klub začal hrávať, bolo na obecnej pasienke zvanej “Brezie“. Bolo však od obce dosť vzdialené, divákov chodilo málo a finančný príjem nebol žiadny. Keďže o výstroji ešte len snívali, spočiatku hrávali každý v tom, čo mal. Niektorí v nohaviciach, iní v trenírkach, na nohách “bagandže,“ alebo nedeľné boxované topánky. Keďže ani MJSRD na tom nebolo najlepšie, ŠK Tatran v roku 1935 zanikol. 

  V roku 1937 ale znovu Ondrej Dorčiak špekuloval nad obnovením klubu, ktorý by bol pevnejší
a ktorý by prospel mládeži a s týmto získal najväčšiu podporu a pomoc u Ladislava Melicha.
Po jednaní s Hybským urbárskym spoločenstvom sa podarilo získať nový pozemok na ihrisko a to v Hybskej časti “za Barbierňou“. Úprava tohto pozemku (močiar zarastený krovinami) stálo všetkých nadšencov veľa fyzickej námahy, obetavej práce a aj finančných nákladov.
Postupom času sa pridávajú ďalší a týmto vzniká prvý výbor FO “ ŠK Tatran“ v zložení:

Predseda:        Ondrej Dorčiak
Pokladník:        Ladislav Melich
Jednateľ:          Ján Stanček a Ján Harman 

Výboru v jej činnosti pomáhali aj gymnaziálni a vysokoškolskí študenti a to Rudolf Mrlian, Július Breza, Mikuláš Stolárik, Ondrej Mrlian, Daniel Lenko, Ján Húzdrik, Ondrej Žiška, Ján Mlynár, Daniel Pallay a iní. V roku 1938 odohral klub 16 zápasov, z toho 9 víťazne, 4 remízou a 4 prehry.

Tieto skvelé výsledky dosiahli hráči v nových dresoch, ktoré si dali ušiť podľa vzoru Pražskej Slávie, červeno biele s červenou hviezdou. Za tieto dresy ďakovali Anne Krankusovej ktorá ich ušila zdarma.

dresy1 dresy2

 

Potrebné finančné prostriedky získaval klub z tanečných zábav a divadelných predstavení.
Mladými študentmi sa šírila osveta, aj prednášky pre mládež. Prvou divadelnou hrou , s ktorou sa mladí futbalisti pod vedením Ondreja Žišku predstavili, bola “Čaj u pána senátora“.
Svoju činnosť mohol klub vykonávať aj vďaka občanom Peterovi Pongrácovi (mäsiar) a Jozefovi Dolanskému (hostinský) , vďaka finančnej aj inej hmotnej podpore. V týchto časoch sa športový klub na zápasy, ktoré boli odohrané u súpera, premiestňovali pešo, neskôr na konských povozoch.

Roky 1941-1943 boli poznamenané vojnovými časmi, no aj napriek tomu sa šport v Hybiach rozvíjal. Vytvára sa ďalšie družstvo, úspešne si počínajú aj dorastenci, no náklady na činnosť boli väčšie a väčšie.  Funkcionári začínajú čoraz častejšie uvažovať o prihlásení klubu do súťaže v rámci Žilinskej futbalovej ligy. Vždy to ale po zvážení stroskotá na finančných ťažkostiach.

Až prišiel deň 20.6.1941 a s ním členská schôdza, kde bolo definitívne rozhodnuté zaregistrovať klub.

S týmto rozhodnutím prišlo aj ďalšie a to premenovanie klubu z ŠK Hybe na VŠK Hybe (vše športový klub Hybe). Pod týmto názvom sa v roku 1943 odohralo 18 zápasov a do hry bolo zapojených (až) 35 hráčov. Najviac zápasov odohrali: Zdeno Jároš, Ján Pavella, Karol Žiška, Miloš Dorčiak, Ján Brtáň, Viktor Krankus, Július Lehotský a Ondrej Haško st.
Na jeseň roku 1944, kedy náš národ povstal proti nemeckým okupantom, sa so športovaním končí.
Do SNP sa zapájajú aj naši hráči a veľa z nich spolupracuje s partizánmi.
Po oslobodení sa Hybskí športovci znova púšťajú do práce pod vedením učiteľa Jána Šorala a to do obnovy hracej plochy “za Barbieňou“. Rok 1944 sa stáva pre Hybských športovcov významný a to z dôvodu novej registrácie do novozriadenej okresnej súťaže po názvom TJ Sokol Hybe. 

Do vedenia klubu prichádzajú noví ľudia:
Predseda:           Peter Magura
Podpredseda:    Peter Pongrác
Tajomník:           Július Trcka
Pokladník:          Ladislav Melich
Zapisovateľ:       Milan Rajniak
 

  V rámci úprav bolo v roku 1947 ihrisko rozorané a tento krok Hybskému futbalu neprospel. Niektorí hráči odchádzajú do klubu v Kráľovej Lehote, kde miestna fabrika Preglejka vytvára pre hráčov kvalitnejšie a výhodnejšie podmienky. Krátko na to v roku 1948, dochádza k fúzii klubov a tým športový klub v Hybiach znovu zaniká. V Hybiach sa nešportuje až do roku 1954, v ktorom sa začínajú ozývať ľudia, aj športovci po obnovení činnosti. 
O toto obnovenie sa postaral nový výbor v zložení:

Predseda:    Július Ostramok
Tajomník:    Milan Žiška
a ďalší funkcionári a to Beniamin Jančuška, Miloš Mlynár a Dušan Harman.

Toto zloženie výboru sa muselo vysporiadať s mnohými ťažkosťami ohľadne vrátenia inventáru.
Nový klub začal hrávať v 3. triede okresnej súťaže. S týmto sa Hybskí hráči popasovali a v roku 1959 postupuje 1. družstvo do 2. triedy Liptovsko-Turčianskej skupiny. Vtedy to bol najväčší úspech našich futbalistov. V tejto súťaži hrali nasledovné kluby: Dynamo Diviaky, Sokol Sokolče, Dynamo Palúdzka, Lokomotíva Švošov, Sokol Bobrovec, Sokol Bystrička, Dynamo Príbovce, Tatran Turček, Spartak Martin C, Sokol Mošovce, Máj Liptovský Mikuláš a Sokol Hybe.

V roku 1960 prichádza na Hybských futbalistov a ich fanúšikov pohroma. Okresný futbalový výbor na jeseň v tomto roku definitívne zakazuje činnosť TJ Sokol Hybe na ihrisku “za Barbieňou“ za jeho nespôsobilosť vzhľadom na pravidlá a z bezpečnostných dôvodov, viedlo nad ním vysoké napätie.

Z tohto dôvodu sa pokračuje v súťaži na ihrisku v Kráľovej Lehote. Po roku ale znova pokračuje futbal v Hybiach na provizórnom ihrisku niže obce na poliach “Kapustniská“. Podmienky sú dosť ťažké a zložité už len z toho dôvodu, že hráči dostali dočasnú šatňu v miestnosti pod kultúrnym domom, ktorá bola vzdialená od ihriska 1km. Niekedy si túto trasu skracovali po zápase pešo cestou po potoku Hybica. Futbalu v Hybiach sa znovu začína dariť a nový výbor v zložení:

Predseda:           Jaroslav Zuskín
Podpredseda:    Jozef Škodroň
Pokladník:           Dušan Harman

a ďalší nadšenci, vynakladajú veľké úsilie na dobudovanie a úpravu hracej plochy na mieste terajšieho ihriska TJ Tatran Hybe, ktoré bolo najskôr len škvárové, no neskôr sa upravila hracia plocha navozením ornej pôdy. Miesto sa volalo “Lánych záhrada“. Aj keď bol tento veľký pozemok pridelený TJ už v roku 1954, veľa času zabralo vyriešiť majetkovo-právne vzťahy. Keď sa táto prekážka vyriešila v roku 1956/57 sa začalo s úpravami terénu a navážaním zeminy, aby malo ihrisko správny rozmer. Vidina nového ihriska sa stáva skutočnosťou, no len do chvíle, keď buldozér pri rozširovaní hracej plochy naráža na súvislú a hrubú vrstvu pieskovca. Nadšenie upadá a začínajú chýbať finančné prostriedky.

So súhlasom ONV Liptovský Mikuláš sa v obci uskutoční finančná zbierka s výnosom 4000 Kčs.Nadšenci ako Jaroslav a Daniel Zuskin, Jozef Matiščík, ,Miloš Lehotský, Daniel Lofaj a iní, v roku 1958 sa znova púšťajú do prác na budovaní ihriska. Je nutné do pieskovca navŕtať diery (často krát aj v noci), aby sa mohol pieskovec odstreľovať dynamitom. Ihrisko postupne dostáva potrebné rozmery a v jeseni roku 1961 sa na tomto ihrisku odohrá prvý futbalový zápas so súperom TJ Okoličné. 
zapas1

Nadšenie z nového ihriska je neskutočné, či už zo strany funkcionárov, tých ktorý ihrisko budovali a aj zo strany občanov. Netrvá však dlho, prichádzajú dažde a nedostatočne usadená zemina sa premieňa na bahnistú plochu, svah v rohu sa začína zosúvať. Je potrebné vybudovať veľký oporný múr, ktorý je najskôr vybudovaný zo skál a hliny. Na jar v roku 1962 sa hracia plocha zaváža škvárou, buduje sa ohrada okolo ihriska a vysádzajú sa topole, na čom sa podieľal hlavne Daniel Graca a žiaci školy. So získaním dotácie v rámci akcie Z v roku 1964, pokračujú práce na rozširovaní hracej plochy. JRD Východná poskytuje stroje a znova sa naváža stovky kubíkov zeme a kameňa na zhutnenie. Po vyrovnaní ihriska sa naváža škvára a opäť sa na ihrisku začína hrať. Plocha ihriska je síce krásna rovná , ale zo zdravotných dôvodov nevyhovujúca, preto sa na nej znova prestáva hrávať.  Opäť sa hrá na provizórnom ihrisku. Až v roku 1965 sa na ihrisko naváža humus a seje sa trávne semeno.

Konečne sa to podarilo. Aj napriek tomu, že jesenné dažde znova podmyli oporný múr a zemina a kamene zavalili cestu k súkromnému domu, za veľkej pomoci JRD sa ešte v tú jeseň podarilo postaviť nový operný betónový múr, ktorý zatiaľ drží dodnes. V tomto období sa taktiež buduje svojpomocne z vlastných prostriedkov, aj budova so šatňami, ktorá je síce provizórna a neveľká, ale má už zavedený vodovod a nainštalovaný bojler. Práce sú ukončené a v areáli TJ vzniká dielo, ktoré má hodnotu 950 000 Kčs.

  Aj v takýchto ťažkých pomeroch sa futbal neprestáva hrávať a naše prvé družstvo si k radosti všetkých svojich fanúšikov vybojovalo účasť v 1. B triede a dostáva nový názov TJ Tatran Hybe. V roku 1970 je zvolený nový výbor na čele s mladým predsedom plného elánu p. Ľudovítom Michalidesom ml., pod kontrolou starších funkcionárov ako Daniel Lofaj, Ondrej Haško, Pavel Duda a Cyril Vrbičan ktorí sa rozhodli o prestavbe šatní na poschodovú budovu. Plány vypracoval Miloš Mlynár a po prijatí stavby do akcie Z sa počas dvoch rokov začalo s prestavbou. Na tejto prestavbe mal okrem všetkých nadšencov výstavby veľkú zásluhu aj nový predseda MNV p. Daniel Zuskin s tým, že v roku 1972 bola nová výstavba dostavaná, vybavená a skolaudovaná. Hodnota tohto diela bola 600 000 Kčs. V roku 1973 sa dobudovalo oplotenie a zábradlie ihriska a položili sa betónové schody.

budova3 budova2
budova3 zabradlie

 

Obetavosť a úsilie týchto ľudí položilo základ pre funkčnosť FO TJ TATRAN HYBE no táto história nekončí, čomu sme všetci vďačný a bude svojimi výsledkami na stránke futbalového oddielu Hýb zdokumentovaná a zverejnená aj po roku 1973.  
Ešte raz ďakujeme všetkým čo sa o to pričinili a veríme že aj naši mladý športovci a fanúšikovia s tradíciou Hybského futbalu budú naďalej pokračovať. 

 

Z Fotbalových kroník a záznamov spracoval

Roman Šveda

Obecný časopis

obecny casopis

September 2024

Zberný dvor

ZMENA OTVÁRACÍCH HODÍN
(od 16.4.2024 v letnom režime)

> VIAC TU <

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
30 1 2 3 4 5 6
7 8 9 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31 1 2 3

Tlačivá

Tlačivá

Mobilná aplikácia

mobilná aplikácia V-obrazeGoogle playApp store

Fotogaléria

Náhodná fotogaléria

Návštevnosť

Návštevnosť:

ONLINE:4
DNES:194
TÝŽDEŇ:1314
CELKOM:543878